duspo

Niečo  som už na túto tému napísal a plne si za tým stojím. V takzvaných masmédiách sa znova ozývajú rôzne skupiny takzvaných zástupcov učiteľov. Nepočul som ani hlások zástupcov obhajujúcich záujmy detí. Na Slovensku platí Povinná školská dochádzka. Ak je niečo povinné tak musia mať všetky deti právo chodiť do školy. Ak im to niekto znemožní porušuje zákon a štát musí prijať také opatrenia, aby zákon u tejto chránenej skupiny bol za každú cenu dodržaný. Ak teda nejaký učitelia začnú štrajkovať a hrozí, že vyučovanie nebude zabezpečené musí štát požiadať riaditeľov, aby zabezpečili náhradných učiteľov za platy štrajkujúcich učiteľov, uvoľniť a dočasne preradiť všetky kapacity  pracujúce v školstve do vyučovacieho procesu a podať trestné oznámenie za úmyselné porušovanie zákonných ( povedal by som ústavných) práv chránenej skupiny – detí.

Viem, že štát znova zlyhá. Určite sa znova potvrdia moje slová, že sme iba oblasť s charakteristikou provincie bez akýchkoľvek Štátno-právnych záujmov a záujmy organizovaného zločinu majú prednosť pred zodpovedným a cieľavedomým vzdelávaním  našich detí.

Na záver mi dovoľte vyzvať všetkých zákonných zástupcov detí, ktorých sa dotkne čo len hodina štrajku, aby podali trestné oznámenie na štát, alebo neznámeho páchateľa na generálnu prokuratúru.

Dodatok.

Aj keď moje slová veľa neznamenajú chcel by som sa ospravedlniť všetkým čitateľom tohto článku z 31. Augusta, že som sa ním neriadil ani ja sám. Nie som síce zákonný zástupca, ale stalo sa mi to, že moja vnučka počas troch vyučovacích dní nemala zo strany štátu zabezpečené riadne vyučovanie. Žiadne zákonné podmienky na zrušenie povinnej školskej dochádzky neboli a napriek tomu som žiadne trestné oznámenie, ba ani žiadosť na premiéra na odvolanie ministra školstva,…, ani žiadosť na parlament, aby vyjadril nedôveru vláde, ktorá nedokáže zabezpečiť ústavné práva detí. Proste som nič neurobil. Som jednoducho unavený a môj zdravotný stav tiež nie je najlepší. Tak sa snažím prežiť aj keď viem, že lepšie nebude.

Je mi jasné, že ak prežijem tak na budúci rok budem mať nekonečné množstvo príležitostí aby som napravil, čo som teraz zanedbal. Aj keby to malo nulový účinok musím to urobiť, aby ma nehrýzlo svedomie, že som nič neurobil.